4 min read Atentát na Heydricha

Atentát na Heydricha III.: Lidice shall live

V Protektoráte sa hneď po atentáte začne s popravami. Stanný súd priebežne popraví 252 ľudí, častokrát iba za poznámky o tom, že Heydrich si to zaslúžil, alebo jednoducho preto, lebo sa na podobných poznámkach ľudia smiali.

Netreba sa teda čudovať tomu, že česká vláda na Staroměstskom náměstí 2. júna 1942 teatrálne odsudzuje atentát pred veľkým davom ľudí. Takéto manifestácie sú zrejme bežné v režimoch, kde vás môžu zastreliť za to, že málo plačete nad nešťastím diktátora. 

Po Heydrichovej smrti nasledovala veľkolepá rozlúčka s jeho telesnými pozostatkami. Nakoniec bola rakva prevezená do Berlína, kde bol Heydrich s veľkou pompou pochovaný. Jeho pohrebu sa zúčastnil aj Adolf Hitler. 

Heydrichove ostatky boli uložené do zeme na cintoríne Invalidenfriedhof. Na tomto mieste leží niekoľko nemeckých a pruských dôstojníkov. Napríklad aj stíhacie eso 1. svetovej vojny Manfred von Richthofen, známy ako Červený barón.

V súčasnosti Heydrichov hrob nie je udržiavaný a ani označený.

Nuž, taký je život. Jeden deň vás oslavujú ako najväčšieho hrdinu Nemeckej ríše, druhý deň ležíte v neoznačenom hrobe.  

Dobový plagát k hnutiu Lidice shall live!

Lidice shall live!

Okamžite po Heydrichovom pohrebe, v noci z 9. na 10. júna, jednotky Gestapa a Wehrmachtu obkľúčia obec Lidice. Toto miesto si nacisti vybrali na základe nejednoznačného dôkazu, že sa tam mali ukrývať parašutisti. Obyvatelia sú vyvlečení z domovov. Všetci muži sú okamžite zastrelení. Ženy a deti sú poslané do koncentračných táborov, kde väčšina z nich zomiera. Domy v Lidiciach sú podpálené a zvyšky stien zrovnané so zemou. Dobytok z Lidíc je prevezený na nemecké farmy a domáce zvieratá, ako napríklad psy, sú zastrelené. 

Osud Lidíc otriasol svetom. Rôzne organizácie, politici, ale aj bežní ľudia vyjadrovali podporu českej obci. Mnoho z nich sa zapojilo do charitatívnej kampane „Lidice Shall Live“ v preklade „Lidice budú žiť“.  

Kampaň inicioval lekár Barnett Stross, ktorý liečil baníkov z anglického mesta Stoke-on-Trent. Keďže lidickí muži tiež pracovali v baniach pri Kladne, prvými darcami na obnovu Lidíc sa stali práve anglickí baníci. Stross vyzbieral približne 30 miliónov českých korún, ktoré po skončení vojny venoval Československu na výstavbu nových Lidíc. 

Lidice, ktoré sa nacisti snažili vymazať z mapy, sa stali tak populárne, že ľudia začali dávať svojim novonarodeným dcéram toto meno. (V angličtie sa názov vyslovuje ako „Lidis“.) Len pre zaujímavosť, na svete by malo existovať 522 žien, prevažne z Brazílie a Argentíny, ktoré dostali toto meno.

V dobovej tlači boli Lidice prirovnávané k britskému Coventry. Počas vojny sa toto mesto stalo terčom masívnych náletov, ktoré zničili celé historické centrum a katedrálu. Nemci na mesto útočili preto, lebo sa v ňom nachádzali fabriky na výrobu munície a motorov. 

Krátko po skončení vojny sa mestá Coventry a Lidice stali sesterskými mestami. V Coventry stále môžeme nájsť pamätnú tabuľu venovanú Lidiciam, ktorá je umiestnená na „Lidice Place“.

Cez Google maps sa mi podarilo nájsť aj „Lidice street“ v Spojených štátoch amerických. Ulica sa nachádza v mestečku Tabor s približne 400 obyvateľmi, ktoré založili českí vysťahovalci v Južnej Dakote. Mimochodom, v tomto mestečku sa každoročne konajú Czech Days, kedy sa rodení Američania oblečú do českých krojov a tancujú polku. 

Pamätník obetiam Lidíc nájdeme aj v americkom meste Crest Hill v štáte Illinois. V tomto meste sa okrem pamätníka nachádza aj ulica „Lidice Parkway“. 

Neďaleko obnovených Lidíc stojí sugestívny Pomník dětských obětí války. Súsošie zobrazuje 82 zavraždených lidických detí, ktoré boli násilne oddelené od matiek a poslané do koncentračných táborov. Pomník je životným dielom sochárky Marie Uchytilové, ktorá na ňom pracovala bez nároku na honorár. Po jej smrti monument dokončil Jiří Václav Hampl. 

Poprava generála Eliáša

Po Heydrichovej smrti je popravený aj český generál Alois Eliáš. 

Na Slovensku poznáme generála Eliáša ako strojcu vojenského prevratu, ktorý mal za cieľ udržať zbytky Československa pohromade. Tento prevrat je u nás známy ako „Homolov puč“. Počas 9. marca 1939 čs. vojaci zatkli predstaviteľov ľudáckeho režimu a na Slovensku bola menovaná nová pro-československá slovenská vláda s premiérom Jozefom Sivákom, ktorého následne vo funkcii vystriedal Karol Sidor. 

Na Sidora však, podľa jeho memoárov, predstavitelia Nemeckej ríše vyvíjali tlak, aby vyhlásil samostatnosť Slovenska. Tlak bol údajne taký intenzívny, že sa obával o svoju bezpečnosť. Keď nacisti neboli úspešní, Hitler si nechal predvolať odvolaného Jozefa Tisa do Berlína. A zvyšok príbehu poznáme.

Generálovi Eliášovi sa teda vojenská diktatúra na Slovensku nepodarila. A po rozdelení republiky sa stal súčasťou bábkovej vlády v Protektoráte. Tajne však spolupracoval s exilovou vládou v Londýne. Po príchode Heydricha do Prahy bola jeho činnosť odhalená. V septembri 1941 bol zatknutý a uväznený na Pankráci.

Po Heydrichovej smrti je 19. júna 1942 popravený zastrelením na Kobyliskej strelnici. 

24. júna 1942 nacisti zrovnajú so zenou aj maličkú osadu Ležáky na Morave, odkiaľ niekoľko mesiacov parašutisti vysielali správy z krátkovlnnej stanice „Libuše“. 

„Asi pět tisíc Čechů zaplatilo svými životy za smrt jednoho nacistického vraha.“

Skonštatoval generál Moravec vo svojich memoároch.

Nacistické vyčínanie pozorujú parašutisti ukrytí v katakombách pravoslávneho kostola Cyrila a Metoděje v Prahe. Ale o ich osude si povieme nabudúce. 

Zdroje:

Monika Holečková

Monika Holečková

Volám sa Monika Holečková. Pandorina skrinka je môj blog pre milovníkov histórie Československa, ktorí sa neboja konfrontovať s minulosťou bez filtrov. Pripravte sa na dejiny, ktoré neponúkajú útechu, ale pravdu, na ktorú sa radšej zabudlo.
Bratislava, Slovakia