4 min read Atentát na Heydricha

Atentát na Heydricha II.: Heydrich mohol prežiť, ak by dostal antibiotiká

Gabčík s Kubišom boli na územie Protektorátu Čechy a Morava vysadení 28. decembra 1941. Kvôli navigačnej chybe zoskočili v obci Nehvizdy pri Prahe, vyše 100 km vzdialenej od obce Ejpovice – pôvodného cieľa zoskoku.

Mimochodom, na počesť náročných presunov na miesto určenia, ktoré výsadky museli absolvovať, sa v Čechách každoročne koná vojenský pochod Memoriál parašutistů. Trasa pochodu vedie aj cez pamätník Ležáky, ktorý bol postavený na mieste nacistami vypálenej obce.

Výsadkári niekoľko týždňov pozorovali Heydrichovu rutinnú cestu z jeho vily v Panenských Břežanech do pražskej kancelárie. Maskovali sa tým, že popri ceste trhali trávu pre zajace. Keď okolo nich prechádzalo Heydrichove auto, zdravili ho s úctivou poklonou. Nakoniec si pre miesto atentátu zvolili prudkú zákrutu v Prahe – časť Libeň, kde muselo vozidlo spomaliť.

Priebeh atentátu

27. mája 1942 o 10:32 hodine týmto úsekom prechádza dobre viditeľný Heydrich v uniforme SS v aute bez ochranky, iba so šoférom. Gabčík stojí na kraji cesty. Pod plášťom ukrýva anglický samopal Sten Gun. Keď auto prechádza tesne vedľa neho, chce zahájiť streľbu, ale zbraň sa zasekáva. Gabčík odhadzuje samopal a dáva sa na útek. Heydrich miesto toho, aby okamžite opustil miesto činu, prikazuje auto zastaviť, čím poruší všetky bezpečnostné protokoly.

V tom momente auto zasiahna bomba, ktorú hodil Kubiš, skrývajúci sa za elektrickým stĺpom. Bežal za autom, ale nesmel s bombou príliš pohybovať, pretože mala citlivú rozbušku. Musel ju hodiť s veľmi blízkej vzdialenosti, aby mu nevybuchla v rukách pri hádzaní. Tlak vzduchu pri detonácii mu aj tak poraní ľavú časť tváre a ľavé oko. Napriek tomu je schopný opustiť miesto činu na bicykli.

Auto je poškodené a neschopné jazdy. Črepiny z bomby prerazili operadlo sedadla, na ktorom sedí Heydrich. Dve črepiny prenikajú do jeho tela. Jedna do oblasti chrbta, druhá zasiahne slezinu. Zranenia však nie sú smrteľné. Heydrich sa dokonca pokúsi unikajúceho Kubiša prenasledovať. Vystrelí na neho, ale v rozrušení zabudne zasunúť zásobník. Nakoniec sa v bolestiach vráti do auta, kde bezmocne čaká na svoj osud.

Šofér medzitým prenasleduje Gabčíka. Po 15 metroch ho takmer dobehne, ale Gabčík ho postrelí do kolena, takže nie je schopný ďalšieho pohybu. Šofér sa tiež pokúša strieľať, ale má uvoľnený zásobník. 

Čo sa dialo po atentáte?

Zranenému Heydrichovi medzitým pomáha okoloidúca Češka, ktorá zastavuje práve prechádzajúcu dodávku. Šofér ho odváža do nemocnice na Bulovce. Počas prevozu bol nechránený, napriek tomu sa nikto nepokúsi o jeho likvidáciu alebo únos. Niekoľko Čechov, ktorí práve vystupujú z električky a boli svedkami atentátu, sa dokonca pokúša unikajúceho Kubiša zastaviť, ale ten ich odoháňa výstražnou streľbou.

O atentáte sa Gestapo dozvedelo neskoro, lebo česká polícia – zrejme zámerne – skresľovala údaje. V prvom hlásení dokonca ani neuviedli meno nemeckého dôstojníka, na ktorého mal byť atentát spáchaný.

Keď vedúci „Oddelenia pre vyšetrovanie atentátov“ Heinz Pannwitz konečne našiel Heydricha sedieť na nemocničnom stole pred operáciou, okamžite informuje vedenie Gestapa. Tam však jeho správe nechcú veriť a považujú ju za žart. K začiatku vyšetrovania teda dochádza až v popoludňajších hodinách.

Na Prahu je uvalené stanné právo. Kiná, divadlá a reštaurácie sú zatvorené. Vlaky nesmú opustiť Prahu. Mesto obkľúči armáda a vykonáva na cestách kontroly. V noci je uskutočnených 36000 domových prehliadok, počas ktorých zaistia 650 ľudí.

Pannwitz uvádza, že domové prehliadky nemali mať iný, než psychologický efekt. Nepočítalo sa s tým, že by počas nich odhalili páchateľov atentátu. Neskôr sa však zistilo, že medzi kontrolovanými domami bol aj úkryt jedného z parašutistov. Mal to byť práve Karel Čurda, ktorý 10 minút visel zachytený o okenný rám, čím sa vyhol zatknutiu. Paradoxom je, že neskôr sa išiel sám udať.

Keď sa o atentáte na Heydricha dozvedel Hitler, údajne nariadil zastreliť 10000 Čechov. Zastupujúci protektor Karl Hermann Frank však nemeckého vodcu presvedčil, aby rozkaz odvolal. Argumentoval, že na mieste činu sa našla anglická výzbroj a nie je jasné, či atentát spáchali československí parašutisti, nemeckí emigranti z Británie alebo britskí commandos. Zbrojný priemysel v Protektoráte pracoval na plné obrátky a bolo by proti nemeckým záujmom, aby sa český národ extrémne rozrušoval. Hitler nakoniec rozkaz zrušil.

Pannwitz vo svojich memoároch píše:

„Teprve provedením Hitlerova šíleného rozkazu by se byl stal atentát pro Spojence stoprocentně úspěšným. Krvavá oběť českého národa by jistě vedla k trvalým nepokojům.“

Heydrichova smrť

Heydrich nakoniec po ôsmich dňoch na lôžku svojim zraneniam podľahol 4. júna 1942. Výbuch mu roztrhal ľavý bok. Musela mu byť odstránená veľká časť sleziny a časť ľavých pľúc. Jeho rany boli kontaminované zvyškami z auta po výbuchu. Zotavoval sa síce dobre, ale po celú dobu mal miernu horúčku. To malo byť pre ošetrujúcich lekárov varovným signálom pre okamžité podanie antibiotík.

Po niekoľkých dňoch Heydrichovi horúčka stúpla, upadol do kómy a deň na to zomrel, pravdepodobne na otravu krvi.  

Nemci síce v tej dobe nemali k dispozícii penicilín, ktorý bol vyvíjaný v Británii, ale to neznamená, že neexistovala žiadna liečba. V nemeckej armáde na liečbu infekcií používali sulfonamidy. Heydrichov osobný lekár a blízky spolupracovník Heinricha Himmlera – Karl Gebhardt, však liečbu sulfonamidami nedoporučil a týmto rozhodnutím, ktoré bolo kontroverzné aj v roku 1942, ho pravdepodobne zabil. 

Po Heydrichovej smrti sa Gebhardt snažil vedecky preukázať, že sulfonamidy nie sú vhodné na liečbu infekcií. Na svoje experimenty používal väzňov v koncentračnom tábore Ravensbrück, ktorých zámerne infikovaval  rôznymi patogénnymi mikroorganizmami. 

Následne ich rozdelil na dve skupiny. Jednej skupine podával sulfonamidy a druhej nie. Experimenty boli zmanipulované. V podstate slúžili iba na to, aby si Gebhardt očistil svoju medicínsku povesť. Skupina väzňov, ktorá bola liečená sulfonamidmi nedostávala dostatok jedla, bola fyzicky týraná a nemala žiadnu podpornú liečbu, takže bolo prirodzené, že sa v nej vyskytovalo viac úmrtí.   

Za tieto brutálne experimenty bol Gebhardt po vojne v Norimbergu odsúdený a v roku 1948 popravený. 

Zdroje:

Monika Holečková

Monika Holečková

Volám sa Monika Holečková. Pandorina skrinka je môj blog pre milovníkov histórie Československa, ktorí sa neboja konfrontovať s minulosťou bez filtrov. Pripravte sa na dejiny, ktoré neponúkajú útechu, ale pravdu, na ktorú sa radšej zabudlo.
Bratislava, Slovakia