5 min read Atentát na Heydricha

Atentát na Heydricha I.: Gabčík a Kubiš vedeli, že sa domov nevrátia

Koncom mája 1942 titulky novín prinášajú čitateľom šokujúcu správu. Na prominentného nacistického lídra Reinharda Heydricha bol v Prahe spáchaný atentát. 

Kto bol Reinhard Heydrich?

Reinhard Heydrich bol vysoký, svetlovlasý muž s modrými očami. Jeho vystupovanie bolo veľmi zdvorilé. Miloval hru na husliach a bol výborným šermiarom. Hovorilo sa o ňom, ako o najkrajšom mužovi v nacistickej strane. Iba málo z nás by si pod týmto opisom predstavilo chladnokrvného masového vraha.

A presne ním Reinhard Heydrich bol.

Úplnú pravdu o Heydrichovi sa verejnosť dozvedela až po vojne, počas Norimberských procesov. Zistilo sa, že bol priamo zodpovedný za vznik a organizáciu pohotovostných oddielov Einsatzgruppen. Tieto oddiely boli určené na systematické vraždenie etnických, politických alebo náboženských skupín ľudí. Podľa rozkazov vraždili za bojovými líniami.

Heydrich osobne vytvoril na Hitlerov rozkaz 4 formácie Einsatzgruppen, ktoré sa skladali z 3000 vybraných vrahov. Počas Norimberských procesov bolo zistené, že tieto oddiely zavraždili za dva roky v priemere 1350 osôb denne.

Ešte pred druhou svetovou vojnou sa aktívne zúčastnil „Noci dlhých nožov“. Počas nej sa Hitler zbavil nepohodlných vodcov organizácie Sturmabteilung (Šturmabtailung) – SA. Za túto službu ho budúci diktátor urobil druhým mužom po Heinrichovi Himmlerovi vo vedení nacistickej tajnej polície Gestapa. 

V roku 1941 sa stal zastupujúcim ríšskym protektorom v Protektoráte Čechy a Morava. Jeho úlohou bolo potlačiť množiace sa štrajky a činnosť odbojových skupín.

Po jeho príchode do Prahy je okamžite popravených 142 ľudí – členov rôznych odbojových skupín, ktorí sa nachádzali vo väzbe. Do februára roku 1942 je takmer 5000 ľudí zatknutých a 500 ľudí popravených. Pre tieto praktiky si vyslúži prezývku „Pražský kat“.

Britské dezinformácie

Správa o atentáte na Heydricha bola tak neuveriteľná a tak neočakávaná, že sa takmer okamžite začali objavovať novinové články, ktoré z atentátu obviňovali samotných nacistov. Šírili sa predovšetkým v britskej tlači. A neskôr si povieme prečo.

Heydrich mal byť údajne zabitý na rozkaz Heinricha Himmlera, ktorý sa potreboval zbaviť svojho najväčšieho konkurenta. Alebo mala byť jeho smrť následkom vnútorného boja medzi nemeckou armádou Wehrmacht a jednotkami SS. Keďže Heydrich v minulosti pôsobil ako dôstojník v námorníctve, mal byť špiónom Wehrmachtu integrovaným v štruktúrach SS. Britskí novinári sa predbiehali v tom, kto prinesie bombastickejšiu konšpiračnú teóriu. Pretože… všetky vyzerali byť vierohodnejšie, než prostá pravda.

Nemci sa však nenechajú dezinformáciami oklamať. Prakticky okamžite po začatí vyšetrovania je na stole teória o výsadkároch. Ale verejnosť je napriek tomu plná pochybností.

Nemecká ríša okupovala takmer celú západnú Európu, ale v žiadnej z okupovaných krajín nedošlo k fyzickej likvidácii tak významného nacistického funkcionára. Uveriť myšlienke, že by za atentátom na Heydricha sú Čechoslováci, sa zdalo byť v roku 1942 nemožné.

Verejnosť sa pravdu o celej udalosti dozvedela až po skončení vojny. My ju dnes poznáme vďaka dvom kľúčovým dokumentom. Prvým sú memoáre generála Františka Moravca, ktorý počas 2. svetovej vojny pôsobil ako šéf čs. tajnej služby. A druhým dokumentom je správa nemeckého kriminalistu Heinza Pannwitza – šéfa komisie, ktorá atentát vyšetrovala.

Kto stál za atentátom?

Atentát na Heydricha, ktorý dostal názov operácia Anthropoid, bol realizovaný britskou tajnou organizáciou, známou ako Special Operations Executive (SOE). Vykonávala špionážnu a sabotážnu činnosť v okupovaných krajinách.

Na územie bývalého Československa bolo vyslaných celkom 29 výsadkov v troch vlnách. Koordináciu SOE s československou exilovou vládou zabezpečoval šéf II. (spravodajského) odboru generál František Moravec, prostredníctvom Zvláštní skupiny D. Jednalo sa o organizáciu, ktorá sa venovala výcviku a príprave parašutistov pre výsadky do krajín strednej Európy.

Autorom myšlienky zabiť Heydricha však mal byť samotný exilový prezident Edvard Beneš. 

Londýn pravidelne vyhodnocoval odbojovú činnosť v okupovaných krajinách, ktorá sa v Protektoráte s príchodom nového Protektora prakticky úplne zastavila. Na prezidenta Edvarda Beneša bol vyvíjaný tlak, aby sa Československo výrazne zapojilo do prebiehajúcej vojny. No a Benešovi nenapadlo nič lepšie, než zlikvidovať Heydricha.

Po vojne svoju účasť na atentáte niekoľkokrát poprel. Zrejme zo strachu, že stratí priazeň voličov. Po atentáte nastalo masové zatýkanie a vraždenie. Verejnosť v Československu celú akciu nevnímala príliš pozitívne. Je však veľmi málo pravdepodobné, že by generál Moravec konal iba v súčinnosti s britskou tajnou službou, bez toho, aby o tom vedel prezident exilovej vlády. 

Moravec teda vyberá z československých legionárov vo Veľkej Británii desať s najlepšími výsledkami. Ich výcvik prebieha 6 týždňov. Vojaci sa zdokonaľujú v používaní malých zbraní, vo výrobe bômb, v boji zblízka, v prežívaní v prírode, v topografii a v spôsobe ukrývania sa. Okrem toho majú veľmi náročný výcvik telesnej zdatnosti.

Briti nenechávajú nič na náhodu. Napríklad v boji zblízka trénujú výsadkárov britskí dôstojníci William Fairbairn a Eric Anthony Sykes. Obaja dôstojníci krátko pred 2. svetovou vojnou vyvinuli systém boja Defendu, ktorý bol založený na ich praktických skúsenostiach z džiu džitsu a boxu. Defendu je dnes považované za prvý moderný systém sebaobrany, ktorý bol revolučný v tom, že techniky boli veľmi jednoduché a vojaci sa ich mohli naučiť za krátky čas.

Okrem toho obaja dôstojníci pre britskú armádu navrhli bojový nôž s názvom Fairbairn-Sykes (hovorovo „Efeska“). Predáva sa dodnes a stojí okolo 300 eur.  

V decembri 1940 vyznamenal prezident Edvard Beneš niekoľkých čs. legionárov vojenským krížom, boli medzi nimi aj Gabčík s Kubišom

Josef Gabčík a Jan Kubiš

Z desiatich adeptov si nakoniec generál Moravec po osobných pohovoroch vyberá dvoch – Slováka Josefa Gabčíka a Čecha Jana Kubiše. Generál Moravec si obľúbi predovšetkým Slováka Gabčíka. 

Vo svojich memoároch o ňom napísal:

„Během kurzu Gabčík ukázal, že je nadaný a obratný, a jeho veselá nálada ho neopustila ani v těch nejtěžších situacích. Byl otevřené povahy, srdečný, podnikavý a plný iniciativy. Byl to přirozený velitel, který prošel všemi úskalími výcviku bez stížností a s výbornými výsledky. Jeden z největších hrdinů, s jakými jsem se za dvou světových válek setkal.“

Jan Kubiš je Gabčíkov protiklad. Rezervovaný, tichý, disciplinovaný, vytrvalý a diskrétny. Napriek rozdielom v povahe sa obaja počas výcviku spriatelili a generál Moravec dospel k názoru, že by sú ideálnym párom pre vykonanie tak náročnej operácie.

„Věděli, že se vší pravděpodobností zemřou s Heydrichem, a že jestli je po splnění jejich mise čeká nějaká sláva, nebudou naživu, aby se z ní mohli těšit. Přijímali toto vědomí s heroickým klidem a odhodláním.“

Napísal o nich generál Moravec vo svojej knihe. 

Zdroje:

Monika Holečková

Monika Holečková

Volám sa Monika Holečková. Pandorina skrinka je môj blog pre milovníkov histórie Československa, ktorí sa neboja konfrontovať s minulosťou bez filtrov. Pripravte sa na dejiny, ktoré neponúkajú útechu, ale pravdu, na ktorú sa radšej zabudlo.
Bratislava, Slovakia