Záhada Štefánikovej čapice

Štefánik v čapici s tromi hviezdami.

V marci ministerka kultúry odhalila na vojenskom cintoríne Verano v Ríme bustu generála Milana Rastislava Štefánika, ktorej autorom je Milan Lukáč. Socha sa okamžite stala virálnou, pretože sa na 38-ročného Štefánika až tak veľmi nepodobá.

Ľudia začali spochybňovať aj uniformu, ktorú má Štefánik oblečenú. Do očí verejnosti bijú hlavne tri päťcípe hviezdy na generálovej čapici, ktoré na ceremoniálnej uniforme brigádneho generála francúzskej armády nemajú čo robiť.

Poďme si teda túto záhadu vysvetliť.

Kariéra vo francúzskej armáde

Kariéra Milana Rastislava Štefánika vo francúzskej armáde by sa dala opísať slovom „závratná.“ Z obyčajného vojaka sa vypracoval na brigádneho generála. Treba však zdôrazniť, že Štefánikova úloha v armáde mala skôr diplomaticko-politický význam. Aj keď sa v začiatkoch ako letec zúčastňoval na bojových letoch, v ktorých nepochybne ukázal odvahu, Francúzi ho oceňovali pre iné kvality.

Štefánikov priateľ a veliteľ československej armády na Sibíri generál Maurice Janin vo svojich spomienkach odôvodňuje Štefánikov raketový postup v armáde takto:

„Měl znamenité přirozené vlastnosti, které se k tomu hodily: pronikavou inteligenci, bystrý a přesný důvtip, správný úsudek, jasnost v názorech a podle potřeby rychlost rozhodování.“

Aby sme však nerobili zo Štefánika superhrdinu – väčšina hodností, ktoré vo francúzskej armáde dosiahol, mala dočasný charakter. Používali sa na to výrazy ako „à titre de mission“ (z titulu služobného poverenia) alebo „à titre temporaire“ (v dočasnej hodnosti).

Štefánik pri svojich misiách často jednal s vysokými dôstojníkmi zahraničných armád alebo s vysokými politickými predstaviteľmi štátov, preto dočasne – po dobu trvania misie – prijal vyššiu hodnosť, ktorá ho oprávňovala k jednaniam na takejto úrovni.

V októbri 1917 bol dokonca menovaný dôstojníkom Čestnej légie (Officier de la Légion d'honneur). Nebola to len nejaká formálna „vďaka“, ale jedno z najprestížnejších štátnych vyznamenaní, aké mohol Francúz získať. V roku 1917 to bola vstupenka do najvyšších kruhov francúzskej spoločnosti.

Tento úspech Štefánikovi nepadol k nohám sám od seba. Bol to veľmi cieľavedomý a ctižiadostivý človek. Vojenskú kariéru si budoval zámerne a vždy usiloval o vyššie postavenie. Generál Janin to opísal takto:

„Snad to byl u Štefánika výsledek podvědomé touhy, aby dostal první z Čechoslováků v nové armádě hodnost generálskou, a zároveň touha, aby oblékl její uniformu v armádě francouzské, jedné z nejstarších na světě, kde nedlouho před tím začal jako prostý vojín.“

Najvyššia hodnosť, ktorú Milan Rastislav Štefánik dosiahol vo francúzskej armáde bola „Général de brigade au titre mission dans l'Armée tcheco slovaque“, v preklade brigádny generál z titulu služobného poverenia v česko-slovenskej armáde. Bola mu dočasne pridelená 18. júna 1918 na vykonanie jeho misie ako zástupcu veliteľa československej armády, (ktorým bol gen. Maurice Janin) a člena Národnej rady československej.

Štefánik (v strede) v ceremoniálnej uniforme francúzskeho brigádneho generála. Na čapici nie sú žiadne hviezdy.

O to, že Štefánik nakoniec získal generálsku hodnosť, sa vo veľkej miere pričinil už spomínaný generál Janin.

„Abych ho uspokojil, navázal jsem s kabinetem ministerstva války vyjednávání, které byla krušná; s počátku souhlasili toliko s tím, aby byl jmenován podplukovníkem, a musil jsem, abych mu vymohl hodnost generálskou, dlouho neodbytne naléhati.“

Napísal vo svojich spomienkach na Štefánika.

Kde sa vzali tri hviezdičky na čapici?

Na uniforme brigádneho generála vo francúzskej armáde z roku 1918 by sme hviezdičky na červenej ceremoniálnej čiapke „képi de cérémonie“ hľadali márne. Hodnosť nositeľa bola signalizovaná zlatou vyšívanou stuhou. Napríklad brigádny generál najnižšej triedy (akým bol aj Štefánik) nosil na képi iba jednu stuhu. Divízny generál nosil stuhy dve a maršal Francúzska (najvyššia vojenská hodnosť vo francúzskej armáde) ich mal až tri.

Ceremoniálne generálske čapice „képi“. Vľavo képi brigádneho generála, v strede képi divízneho generála a vpravo képi maršála Fracúzska.

Kovové päťcípe hviezdy boli umiestňované na čapicu len v bojovej generálskej uniforme, určenej pre bežnú službu v poli. Táto pokrývka hlavy sa nazývala „képi de campagne“, mala farbu uniformy a väčšinou nemala zlatú stuhu.

Generálska čiapka určená pre poľnú službu „képi de campagne“. Vľavo képi brigádneho generála, vpravo divízneho generála.

Preto je tak trochu záhadou, že sa Štefánik začal objavovať na fotografiách a videozáberoch zo Sibíra v ceremoniálnej uniforme s upravenou čapicou s troma hviezdami. Odkiaľ sa tam vzali?

Štefánik na Sibíri.

Odpoveď nám opäť poskytne veliteľ československej armády na Sibíri, generál Maurice Janin v knihe „Moje účast na čsl. boji za svobodu“:

„29. října. Vzhledem ke své nové hodnosti Milan upravil svou čapku brigádního generála a šídlem si tam sám upevnil tři zlaté hvězdy, o které mne požádal. Je to podivné, kterak uprostřed vážných věcí se rád občas zabývá drobnostmi.“

A o akej novej hodnosti generál Janin píše?

14. októbra 1918 v Paríži oficiálne vznikla dočasná česko-slovenská vláda, v ktorej sa Milan Rastislav Štefánik stal ministrom vojny. K tomu náležala aj najvyššia vojenská hodnosť v práve sa rodiacej československej armáde. Štefánik sa teda stal nielen ministrom vojny, ale aj generálporučíkom čs. légií. (Mimochodom, táto hodnosť v čs. armáde zanikla počas reorganizácie v roku 1920.)

Keďže rodiaca sa armáda nemala jasne definované vojenské hodnosti a ani uniformy, Štefánik sa rozhodol, že svoju čapicu od čapice francúzskeho brigádneho generála odlíši tromi hviezdičkami.

Štefánik na Sibíri s čapicou, ktorú zdobia tri päťcípe hviezdy.

Záhada troch hviezdičiek teda nie je chybou autora busty na vojenskom cintoríne Verano, ale odrazom Štefánikovej komplikovanej identity francúzskeho dôstojníka, generála čs. légií a zároveň československého ministra v časoch, kedy sa armáda budúceho štátu ešte len formovala.

Je veľmi pravdepodobné, že po skončení misie by o hodnosť francúzskeho brigádneho generála definitívne prišiel. Formálne k tomu nikdy nedošlo, pretože tragicky zahynul počas plnenia svojej úlohy.

Vzdal sa platu brigádneho generála

Na záver článku by som rada poukázala na jeden zaujímavý fakt, ktorý vás možno prekvapí.

Ako sme si vysvetlili, do svojej tragickej smrti bol Štefánik súčasne francúzskym brigádnym generálom, generálporučíkom čs. légií a ministrom vojny v dočasnej československej vláde.

Píše dr. Rostislav Rajchl v článku „Štefánikova vojenská kariera ve světle dokumentů (pohled se strany francouzské)“:

„Po autorizaci se strany ministra zahraničních věcí pokládal Štefánik – v úplné shodě se svým nejblíže nadřízeným velitelem – ‚se stanoviska právního nemožné a se stanoviska diplomatického za nepřípustné‘, aby při vykonávání svého nového úřadu byl nadále placen vládou francouzskou.“

Štefánik sa teda dobrovoľne a na jeho vlastnú žiadosť vzdal platu francúzskeho brigádneho generála. V momente vymenovania za ministra vojny v dočasnej československej vláde dostal od francúzskeho ministerstva vojny neplatenú a časovo neobmedzenú dovolenku.