Generál Šnejdárek a Štefánikov pomník
Neďaleko Bratislavy, v obci Ivanka pri Dunaji, sa nachádza netradičný pamätník označujúci presné miesto pádu lietadla generála Štefánika. Málokto vie, že toto miesto poznáme iba vďaka českému generálovi Josefovi Šnejdárkovi.
Josef Šnejdárek bol český vojak a dôstojník, ktorý slúžil najskôr v rakúsko-uhorskej armáde a potom vo francúzskej cudzineckej légii. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa vrátil s československými legionármi do vlasti. Velil československej armáde počas sedem dňovej vojny s Poľskom a ako veliteľ 2. divízie sa zapojil aj do bojov s Maďarskou republikou rád pri obsadzovaní Slovenska.
V roku 1927 formálne opustil francúzsku armádu a vstúpil do československého vojska. Bol menovaný armádnym generálom a zemským vojenským veliteľom na Slovensku. Pod jeho velením sa v Petržalke začali stavať objekty, ktoré sa neskôr stali súčasťou tzv. Benešovej línie, teda Československého pohraničného opevnenia. V 30tych rokoch ich bolo v okolí Petržalky postavených celkom 9 a dnes sú známe pod názvom „Objekty generála Šnejdárka“. Povieme si o nich viac v niektorom z ďalších článkov.
V roku 1935 odišiel do penzie. V Bratislave viedol Národnú gardu – polovojenskú organizáciu pre mužov a ženy, ktorí chceli pomáhať čs. armáde. Po rozpade Československa bola Národná garda rozpustená a generál Šnejdárek odišiel do exilu vo Francúzsku. Ako 65 ročný muž sa ešte zapojil do bitky o Francúzsko. Po porážke francúzskej armády sa usadil v meste Casablanca na severe Afriky, kde v roku 1945 zomrel.
Vráťme sa však späť do roku 1921. Dva roky po Štefánikovej tragickej smrti, Bratislava očakáva návštevu kniežaťa Pietra Lanza di Scalea, ktorý bol v tej dobe talianskym ministrom vojny. Má odovzdať brigádnemu generálovi Josefovi Šnejdárkovi Rád talianskej koruny, ktorým ho vyznamenal kráľ Viktor Emanuel III.
Šnejdárek v tej dobe pôsobí ako veliteľ 9. divízie na Slovensku. Veľmi dobre pozná talianske zvyky. Je mu jasné, že Taliani si budú chcieť Štefánika a svojich padlých hrdinov, ktorí ho sprevádzali na ceste do vlasti, dôstojne uctiť. S hrôzou však zisťuje, že miesto pádu Štefánikovho lietadla pri Bratislave nie je nijako označené.
Vo svojich memoároch napísal:
„Když jsme s pomocí obyvatel, pracujících tam v okolí, místo spolehlivě zjistili, řekl jsem veliteli ženistů: ‚Kamaráde, dávám ti rozkaz, aby do 48 hodin stál na tomto místě malý pomník s vytesanými jmény generála Štefánika a padlých Italů. Tento pomník musí vypadat tak, jako by zde stál už dva roky. Zaopatříš si starý blok a zařídíš vše potřebné. Čeho je třeba, všechno dostaneš, ale pomník tu do 48 hodin musí být.‘ Neuplynulo ani 40 hodin a pomník tam byl a vypadal hodně staře. Do Bratislavy přijeli Italové s jedním autem, plným věnců. Byly určeny pro pomník generála Štefánika a jeho průvodců. Na místě Štefánikovy smrti pronesl kníže dojemnou řeč. Musel jsem při ní myslit na hanbu, jež by byla v očích rytířského muže padla na celý náš národ vinou několika neodpovědných funkcionářů.“
V roku 1923 Šnejdárkov pomník nahradil unikátny pamätník v tvare pyramídy od slovenského architekta a priateľa generála Štefánika – Dušana Jurkoviča. V priebehu rokov bol niekoľko krát zrekonštruovaný do súčasnej podoby.
Ako zaujímavosť spomeniem, že prvý zahraničný návštevník, ktorý navštívil toto miesto po páde Železnej opony, bol francúzsky prezident François Mitterrand v roku 1990.
Šnejdárek sa teda postaral o to, aby bolo miesto Štefánikovho skonu označené aj pre budúce generácie. No nielen tým pomohol našej republike.
Osobne sa poznal s Milanom Rastislavom Štefánikom. Stretávali sa v parížskej kaviarni Les Deux Magots, neďaleko sídla Československej národnej rady. (Mimochodom, kaviareň stále existuje, ale už na inej adrese.) Šnejdárek, ako skúsený frontový vojak, pomáhal Štefánikovi s praktickými vojenskými záležitosťami. Okrem toho ho zásoboval kvalitným cukrom, ktorý v tej dobe bolo ťažké zohnať.
Vo svojich memoároch napísal:
„Štefánik pil rád dobrou kávu. Jenže k dobré kávě patří, jak známo, dobrý cukr. Protože se však v Paříži tenkrát sladilo sacharinem, vrtěl sebou Štefánik neklidně v židli po každé, když mu přinesli po obědě sacharinovanou kávu. A tu jsem pomohl já: měl jsem dobré kamarády u americké jízdy. Ti měli cukru dost a mohl jsem tudíž vypomáhati Štefánikově kávě.
Tím jsem si získal také nějaké zásluhy při budování československého státu. Ptáte se asi, jak to? Vysvětlím vám to tedy. Republiku budovali Štefánikovy dobré nápady. K dobrým nápadům potřeboval dobrou kávu a k dobré kávě potřeboval cukr. Ten cukr jsem mu dával já. Tudíž…“
Nuž, ktovie, či by republika vznikla bez Štefánikových geniálnych nápadov. Generálovi Šnejdárkovi teda Slovensko vďačí za veľa. No okrem pamätnej tabule na zvolenskom námestí, nenájdete na Slovensku o ňom ani zmienku. Jeho meno nenesie žiadna ulica, ani námestie.
Takže, ak si spravíte výlet po petržalských opevneniach alebo navštívite Štefánikov pamätník v Ivanke pri Dunaji, spomeňte si aj na generála Josefa Šnejdárka.
Zdroje
Comments ()