Dunning-Krugerov efekt a iné kognitívne skreslenia, o ktorých by historici mali vedieť

Kognitívne skreslenia sú chyby v našom úsudku, ktorých sa dopúšťame všetci. V určitých situáciách sa tieto chybné postupy predvídateľne opakujú. To znamená, že si ich môžeme uvedomiť.

Asi najnebezpečnejší omyl, ktorí nám bráni vidieť pravdu, je…

Konfirmačné skreslenie

Je to tendencia vyhľadávať a uprednostňovať také informácie, ktoré potvrdzujú naše presvedčenie o danej udalosti. 

Napríklad: Ak ste presvedčení o tom, že Štefánika nechal zabiť Beneš, tak budete vyhľadávať a podvedome si všímať iba tie informácie, ktoré vám toto presvedčenie potvrdia. V tejto dobe je konfirmačné skreslenie veľmi nebezpečné, pretože ho podporujú sociálne siete. Ukážu vám to, čo vás zaujíma. A na to si dávajte pozor. Pretože neuvidíte prakticky nič iné.

S tým súvisí ďalší omyl:

Heuristika dostupnosti

Znamená to, že ľahko dostupné informácie považujeme za pravdivé. 

Napríklad: Keď sa bude často v médiach hovoriť o tom, že Štefánika nechal zabiť Beneš, tak to budeme považovať za viac pravdivejšie, než iné teórie. Napríklad, že to bola nehoda. Čo je vysoko pravdepodobné, keďže išlo o jeden z prvých diaľkových letov vôbec.  

Konfirmačné skreslenie nám urobí prvý filter. Všímame si viac to, čo je v súlade s naším presvedčením. A algoritmy sociálnych sietí nám urobia druhý filter dostupnosti, kedy nám cielene ukazujú iba jednostranné informácie o nejakej téme. 

Prečo to robia? Pretože chcú udržať našu pozornosť na sociálnej sieti, aby nám mohli ukázať čo najviac reklamy. Keď tam nie sme, nemôžme sa dívať na reklamu. Preto nám sociálne siete ukazujú to, čo sa nám páči a čo v nás rezonuje. Nebudú nám ukazovať to, čo sa nám nepáči, pretože by sme rýchlo odišli.

Človek, ktorého jediným zdrojom informácií je sociálna sieť, sa nemá ako dostať k iným typom informácií a žije v informačne chudobnom svete. Proste nemá celé spektrum informácií, ktoré by mohol mať o danej téme. Z toho samozrejme vyvodzuje nejaké závery. Väčšinou chybné.

Dunning-Krugerov efekt

Je to preceňovanie schopností u málo kvalifikovaného človeka. Naopak, ľudia s veľkými poznatkami svoje schopnosti podceňujú, pretože si uvedomujú, ako málo toho vedia.

Kto je to “málo kvalifikovaný človek”? Napríklad to môže byť osoba, ktorá si prečítala jednu knihu, pár článkov na internete alebo videla film na nejakú tému a nadobudla pocit, že o tejto téme vie úplne všetko. Bez ohľadu na to, aká je to téma. 

Denno-denne vidíme diskusie na internete, kde sa ľudia s nedostatočnými vedomosťami vyjadrujú k veľmi komplikovaným a zložitým otázkam, nad ktorými si lámu hlavy špičkoví odborníci sveta. Internetoví diskutéri majú na všetko zaručene správnu odpoveď. Akurát ich nikto nepočúva a sú odkázaní šíriť svoje posolstvo cez komentáre na Facebooku. Pretože v komentároch na Facebooku sa vyriešili vždy všetky celosvetové problémy. #irónia

Kotvenie

Je stav, v ktorom sa ukotvujeme na prvú informáciu, ktorú sa dozvieme o nejakej téme. Túto informáciu už nespochybňujeme a neopúšťame ju. Alebo len veľmi ťažko. 

Napríklad: Rozprávala som sa s pani, ktorá bola presvedčená, že deportácie slovenských židov sa nestali, že je to protislovenská propaganda. Keď som sa jej spýtala, prečo si to myslí, tak mi povedala, že im to na základnej škole povedal učiteľ dejepisu. Bola to teda prvá informácia, ktorú o téme holokaustu dostala a držala sa jej ďalších 40 rokov. A zrejme sa jej drží do dnes.

Unáhlené zovšeobecnenie

Je to omyl, kedy z malej a špecifickej vzorky ľudí urobíme reprezentatívnu vzorku.

Napríklad: Porozprávate sa s piatimi ľuďmi, ktorí bojovali v Slovenskom národnom povstaní a urobíte z nich vzorku všetkých ľudí, ktorí v tej dobe žili na Slovensku. Budete si myslieť, že všetci boli partizáni alebo partizánom pomáhali, ale nebude to pravda, lebo vaša vzorka nie je reprezentatívna.

Genetický omyl

Je to skreslenie, kedy odmietame alebo naopak prijímame nejaké argumenty iba preto, lebo ich tvrdia ľudia, ktorí nám nie sú alebo naopak sú sympatickí. Bude pre vás veľmi ťažké prijať správny argument od človeka, ktorý má odlišné politické alebo náboženské presvedčenie. 

Napríklad: Raz mi nejaký sympatizant Jozefa Tisa pri obhajobe Slovenského štátu povedal, že aj Československo malo rasové zákony. Bolo pre mňa veľmi ťažké to prijať, ale urobila som dobre, pretože naozaj – Československo malo takéto zákony a týkali sa Rómov.   

Všetko má svoj dôvod

Ide o chybné zdôvodnenie. Nejakou udalosťou si vysvetľujete udalosť nasledujúcu, avšak nemusí medzi nimi byť vôbec žiadny vzťah. A obyčajne tam ani žiadny vzťah nie je. Lebo veci sa často dejú náhodne. 

Napríklad: Prejde vám cez cestu čierna mačka a potom si v autobuse zabudnete kúpiť lístok a chytí vás revízor. Pokiaľ budete pod vplyvom skreslenia „Všetko má svoj dôvod“ tak si poviete, že sa to stalo preto, lebo vám ráno prešla cez cestu tá čierna mačka.

Tak čo, našli ste sa?